22. stereofónny prenos
Stereofónia
2 ) Prenos musí byť zlučiteľný , tzn . že stereofónny signál musí byť možné prijímať aj ako monofónny
Je zavedené stereofónne vysielanie s tzv pilotným kmitočtom a s úplne potlačenú pomocnú nosnou vlnou , ktorá je potrebná na vytvorenie tzv zakódovaného stereofónneho signálu .
- vysielacia strana -sa zo signálov ľavého a pravého kanála vytvorí v maticovom obvode súčtový( obsahuje celé frekvenčné pásmo vysielanej informácie) signál L + P a rozdielový signál L-P (ním je v kruhovom modulátore amplitúdovo modulovaná pomocná nosná vlna 38 kHz) . Okolo tohto kmitočtu sa teda symetricky vytvoria dve postranné pásma a pomocná nosná vlna sa úplne potlačí, kvôli nepreťažovaniu vysielača=potlačenie dosahu. Oboma pásmami rozdielového signálu a signálom súčtovým sa potom frekvenčne moduluje vlastnú nosná vlna vysielača príslušnej stanice .
Pre obnovenie rozdielového signálu je v prijímači nutná prítomnosť pomocnej nosnej 38 kHz . Preto sa v zakódovanom stereofónnom signále vysiela ešte tzv. pilotná frekvencia 19 kHz(z nej sa v prijímači zdvojením pomocná nosná opäť vytvorí . - výstup FM detektora v prijímači sa objaví úplný zakódovaný stereofónny signál .
K jeho dekódovaniu -potreba - stereofónny dekodér ; dá sa realizovať tromi spôsobmi
-
na základe oddelenie súčtovej a rozdielovej zložky v maticovom obvode dekodéra ,
-
časovým prepínaním kanálov
-
detekciou obálok zakódovaného stereofónneho signálu s pridanou pomocnou nosnou vlnou ( tzv. priame demodulovanie ) .
-dnes sú dekodéry v podobe integrovaných obvodov .
V RP na prijímacej strane: za demodulátorom FM sa opäť získa signál CSS. Ten musí byť dekódovaný na pôvodné signály L a P, čo urobí stereodekóder.
Vzorkovacie osciloskopy
Zásadnou nevýhodou analógových osciloskopov - ich relatívne malý frekvenčný rozsah (obmedzenie merania priebehu predovšetkým pulzných signálov ).
Zväčšovanie frekvenčného rozsahu osciloskopov narážalo na technologické problémy (i elektronické obrazy i CRT). Cenové náklady na zvyšovanie šírky pásma boli značné , rozmery obrazovky a rovnako tak aj spotreba prístroje rástli , napriek tomu však fyzikálne obmedzenia zastavili snahu o zväčšovaní šírky pásma na frekvencii približne 1 GHz .
Riešenie- vzorkovacia obvody
princíp založený na periodickom charaktere meraného signálu a spočíva vo vzorkovaní signálu vzorkovacou frekvenciou o rádovo nižšom kmitočte , ako je šírka pásma meraného signál(tzv. ekvivalentné vzorkovanie) .
Nevýhodou vzorkovacích osciloskopov však zostáva skutočnosť , že k svojej činnosti potrebujú sériu identických opakujúcich sa priebehov meraného signálu .
Digitálny vzorkovací osciloskop (Digital sampling oscilloscope, DSO) je zariadenie, pomocou ktorého je možné sledovať priebeh elektrického napätia v čase.
Funkcia je podobná ako u analógového osciloskpu. Podstatný rozdiel je v spracovaní vstupného signálu. U DSO, po zosilnení/zoslabení, prípadnom frekvenčnom orezaní, jednosmernom posunutí či inom analógovom predspracovaní, je signál v pravidelných intervaloch vzorkovaný a pomocou analógovo-číslicového prevodníka následne ukladaný do pamäte(ďalej ako u PC)
parametre: bitová šírka vzorky, počet kanálov, vzorkovacia frekvencia a šírka pásma (daná analógovými vstupnými obvodmi).