Ochrany pred úrazom elektrickým prúdom

 

1)K akým zmenám došlo aj v našich predpisoch a normách od septembra 2000?

normy

• STN 33 2000-4-41,

• STN IEC 611 40

• STN 2000-3

• STN 2000-5-54

• STN 2000-6-61

nahradilI STN 34 1010 a STN 33 2010

 

2)K akej zásadnej zmene došlo v pevnej elektrickej inštalácii v počte vodičov?.

EI musí byť vyhotovená tromi (piatimi) vodičmi, z ktorých je jeden fázový (čiernej, príp. hnedej alebo šedej farby), druhý neutrálny N (svetlo-modrej farby) a tretí ochranný PE (zelenožltej farby).

 

3)Aké ymeny nastali oproti predchádzajúcim normám?

 

• Zmeny v podmienkach na samočinné odpojenie napájania

• nové spôsoby ochrán

• namiesto stredný voič sa zavádza neutrtálny a ochranný vodič

• uzemňovač nahrázqa pojem zemnič a uzemňovací spínač pojem uzmňovač

 

4)Ako sa rozdeľuje ochrana pred úrazom el. Prúdom.

 

• V normálnej prevádzke (základná pred priamim dotykom)

• ochranu pri poruche (d nepriamim dotykom)

 

5)Čo môže spôsobiť úraz elektrickým prúdom?

• Pri dotyku živých častí alebo priblížení sa na kritickú vzdialenosť

• pri súčastnom dotyku častí s rôznymi potenciálmi alebo priblížení sa na kritickú vzdialenosť

• pri dotyku neživých častí ktoré sa v dôsleku poruchy stali nebezpečnými živými častasmi, alebo priblížení sa na kritickú vzdialenosť

6)Čo sú to živé časti.

Sú vodivé časti, obyčajne priamo vodiče určené na vedenie prúdu. Pri normálnej prevádzke sú pod napätím vrátane neutrálneho vodiča (N).

 

7)Čo sú to nebezpečné živé časti?

tie vodivé časti ktoré môžu spôsobiťzásah elektrickým prúdom

 

8)Čo sú to neživé časti.

Predstavujú vodivé kovové časti (kryty, konštrukcie spotrebičov a pod.) elektrických spotrebičov triedy ochrany I. voľne prístupné dotyku. Nie sú určené na vedenie prúdu a pri bežnej prevádzke sa na nich nenachádza žiadne napätie. Pri poruche sa na však na nich môže vyskytnúť napätie (stanú sa živými) a to aj životu nebezpečné, napr. práčky, variče, žehličky a pod.

 

9)Aké je základné pravidlo ochrany pred úrazom elektrickým prúdom?:
spočíva v tom, že ani za normálnych podmienok prevádzky a ani za podmienok samostatnej (jedinej) poruchy nesmú byť prístupné nebezpečné neživé časti a prístupné neživé vodivé časti sa nesmú stať nebezpečnými živými časťami.

 

10)Čo je jediná porucha?

• prístupná vodivá časť elektrického spotrebiča, ktorá nie je za normálnych podmienok živá, sa stane nebezpečnou živou časťou (napríklad dôsledkom poruchy základnej izolácie)

• nebezpečná živá časť sa stane prístupnou (napríklad v dôsledku mechanického poškodenia alebo odcudzenia krytu).

• Prístupná vodivá nie nebezpečná časť sa stane nebezpečnou zlyhaním ochranných opatrení.

 

11)Ako musí byť zabezpečená ochrana EZ?
Ochranními opatreniami zahrňujúcimi:

• záklaná ochrana

• ochrana pri poruche

• doplnková ochrana

 

12)aké sú opatrenia na všeobecné použitie z hlľadiska kvalifikácie osôb obsluhujúcich EZ vrátane prístupu laikov

• samočinné odpojenie napájania

• malé napätie

• elektrické oddelenie pri napájaní 1 spotrebiča

• dvojitá a zosilnená izolácia

 

13)aké sú opatrenia na použitie v rozvodných EI kde obsluhu a dozor vykonávajú osoby poučené alebo znalé

• prekážky

• zábrany

• umiestnenie mimo dosah

• nevodivé okolie

• neuzemnené miestne pospojovanie

• elektrické oddelenie pri napájaní viac ako 1 spotrebiča

14) aké sú opatrenia na použitie v rozvodných EI kde obsluhu a dozor vykonávajú osoby minimálne znalé

• RCD

• doplnkové ochranné pospájanie

• oplnková izolácia

 

A. OCHRANA PRED ÚRAZOM ELEKTRICKÝM PRÚDOM V NORMÁLNEJ PREVÁDZKE

15 aký je jej princíp?

Ide o ochrany so zamedzením dotyku živých častí (Princíp: znemožniť dotyk nebezpečnej časti)

1. Ochrana základnou izoláciou živých častí (412.1)

2. Ochrana krytmi alebo zábranami (412.2)

3. Ochrana prekážkami (412.3) //

4. Ochrana polohou (412.4) /umiestnením mimo dosahu/

5. Doplnková ochrana prúdovými chráničmi (412.5)

 

B. OCHRANA PRED DOTYKOM ŽIVÝCH A NEŽIVÝCH ČASTÍ

16) aký je jej princíp?

Ochrany s obmedzením telového prúdu na bezpečnú hodnotu pri dotyku živých a neživých častí (Princíp: pripustiť dotyk, ale zabezpečiť, aby prúd prechádzajúci telom človeka nepresahoval prah vnímania)

1. Ochrana malým napätím SELV a PELV (411.1)

2. Ochrana obmedzením ustáleného dotykového prúdu a náboja (411.2)

    

 

C. OCHRANA PRED ÚRAZOM ELEKTRICKÝM PRÚDOM PRI PORUCHE

17) aký je jej princíp?

Ochrany pred dotykom neživých častí pri poruche (Princíp: zabezpečiť včasné samočinné odpojenie chybnej časti od zdroja)

1. Ochrana samočinným odpojením napájania (413.1)

2. Ochrana použitím zariadení triedy ochrany II alebo rovnocennou izoláciou (413.2)

3. Ochrana nevodivým okolím (413.3 )

4. Ochrana neuzemneným miestnym pospájaním (413.4)

5. Ochrana elektrickým oddelením (413.5)

 

OCHRANY PRED ÚRAZOM ELEKTRICKÝM PRÚDOM V NORMÁLNEJ PREVÁDZKE (ŽIVÝCH ČASTÍ)

1. Ochrana izolovaním živých častí (čl. 412.1):

 

18) Čo je účelom izolácie?

zabrániť dotyku živých častí, tie musia byť úplne pokryté izoláciou, ktorú je možno odstrániť len jej zničením..

 

19) aké podmienky platia pre izoláciu?

• Izolácia musí byť schopná trvalo vydržať mechanické, chemické a tepelné namáhanie v prevádzke.

• vyhovovať podmienkam pre základnú (v starej norme pracovnú) a prídavnú izoláciu, ktoré spolu vytvárajú dvojitú izoláciu.

• musí zabezpečiť správnu činnosť elektrického zariadenia i pri prípadných prepätiach v sieti.

   

20) Kedy možno použiť namiesto dvojitej izolácie i izoláciu zosilnenú?

ak zabezpečí ochranu pred úrazom v rovnakej miere, ako dvojitá izolácia.

 

21)Ako nazývame EZ, ktoré majú dvojitú alebo zosilnenú izoláciu,

zariadenia triedy ochrany II.

 

22) Ako sa označujú zariadenia triedy ochrany II.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

23) Aké sú druhy izolácie?

 

 

2. Ochrana krytmi alebo prepážkami (412.2) (zábranami alebo krytmi):

IP KÓD

24)Aký je ich účel.

Kryty alebo prepážky sú určené na to, aby zabraňovali akémukoľvek dotyku živých častí.

 

25) Čo je to IP kód,

označenie stupňa ochrany krytom pred dotykom nebezpečných častí, pred vniknutím pevných cudzích telies alebo proti vniknutiu vody a ktorý poskytuje i ďalšie informácie súvisiace s touto ochranou.

 

26) Z čoho sa skladá IP kód

s písmen IP a štyroch číslic IP xx. Xx

 

27) čo znamená IP

international protection- medzinárodná ochrana

 

28) čo znamená písmená?

• 1. písmeno ochranu pred vniknutím cudzích pevných telies

• 2. písmeno ochranu pred vnikbnutím vody

• 3. písmeno ochranu pred dotykom nebezpečných časti- nepovinné

• 4. písmeno údaje o dodatočných skúškach- nepovinné

 

 

29)Označovanie krytia na ochranu pred vniknutím pevných cudzích telies

 

Označenie kódu IP	ochrana pred vniknutím pevných cudzích telies	ochrana osôb pred dotykom nebezpečných častí
IP 0X	nechránené krytím	nechránené
IP 1X	o priemere > 50 mm	chrbtom ruky
IP 2X	o priemere > 12,5 mm	prstom
IP 3X	o priemere > 2,5 mm	nástrojom
IP 4X	o priemere >1,0 mm	drôtom
IP 5X	pred prachom čiastočne	drôtom

IP 6X

pred prachom úplne

drôtom

30)Označovanie krytia na ochranu pred vniknutím vody

 

Označenie kódu IP	ochranu zariadení pred vniknutím vody
IP 0X	nechránené
IP 1X	zvisle kvapkajúca voda
IP 2X	kvapkajúca voda (sklon 15°)
IP 3X	kvapkajúca voda (sklon 60°)
IP 4X	striekajúca voda
IP 5X	tryskajúca voda
IP 6X	intenzívne tryskajúca voda
IP 7X	ponorenie do vody dočasné
IP 8X	trvalé ponorenie do vody

 

31) Označovanie krytia na ochranu pred dotykom nebezpečných častí

 

Prídavné písmeno (nepovinné)	ochranu pred dotykom nebezpečných častí
IP XX AX	chrbtom ruky
IP XX BX	Prstom
IP XX CX	Nástrojom
IP XX DX	Drôtom

 

 

 

32) údaje o dodatočných skúškach

 

údaje o dodatočných skúškach

Doplnkové písmeno (nepovinné)	údaje o dodatočných skúškach
IP XX XS	kľudový stav počas skúšania vodou
IP XX XW	poveternostné podmienky
IP XX XM	zapnutý stav počas skúšania
IP XX XH	zariadenie vysokého napätia

 

33)Aké su podmienky na ochranu zábranámi a krytmi?

Živé časti musia byť za krytmi alebo za prepážkami, ktoré zabezpečujú krytie aspoň IP 2X alebo IPXXB a naviac ľahko prístupné vodorovné vrchné povrchy krytov musia poskytovať stupeň ochrany aspoň IP 4X alebo IP XXD

 

34) ako zabezpečíme ochranu pri prvkoch, kde nie je možné túto požiadavku splniť (objímky žiaroviek, zásuvky, poistkové hlavice a pod.),

• krytie musí byť nahradené vhodnými opatreniami proti náhodnému dotyku,

• prípadne poučením pracovníkov vykonávajúcich obsluhu na týchto zariadeniach.

 

 

 

35) Ako možno otvoriť kryty, odstrániť prepážky alebo odstrániť časti krytov?

• musí sa to dať urobiť len pomocou kľúča alebo nástroja,

• po odpojení napájania živých častí, pred dotykom ktorých kryty alebo prepážky chránia, pričom

• napájanie sa môže obnoviť len po opätovnom správnom umiestnení a uzatvorení krytu.

 

 

3. Ochrana prekážkami (412.3) :

 

36) Čo je účelom prekážky?

zabrániť neúmyselnému (náhodnému) dotyku so živými časťami, nie však úmyselnému dotyku zámerným prekonaním prekážky v normálnej prevádzke.

 

37) Čo je prekážka?

• Predmet, ktorý nie je súčasťou EZ

• zabezpečuje ochranu pred priamim dotykom zo všetkých zvyčajných smerov prístupu

• dajú sa odstrániť bez použitia kľúča alebo nástroja ale musia sa zapezpečiť voči neúmyselnému odstráneniu

• majú zvyčajne 1000 mm +/- 200 mm

 

38)Ako sa vykonáva ochrana prekážkou

• a) v priestoroch prístupných pracovníkom bez požadovanej odbornej spôsobilosti (laikom): neodnímateľným ohradením alebo uzamknutím (oplotenie alebo mreža) s dostatočou výškou, pevnosťou a vzdialenosťou od živých častí,

• b) v priestoroch neprístupných laikom a pracovníkom bez požadovanej odbornej spôsobilosti: uzatvorením, ohradením z izolačného materiálu (rebríkom, zábradlím, povrazom, tyčou, plotom), ktoré môžu byť i odnímateľné.

• Vzdialenosť zábrany od živých častí musí vyhovovať STN EN 60439-1, STN 33 3210. STN 33 3220.

 

Ochrana polohou (412.4) (umiestnením mimo dosahu):

 

40)V čom spočíva princíp ochrany

v umiestnení živých častí do takej vzdialenosti, aby ich človek s prázdnymi holými rukami nedosiahol z akéhokoľvek smeru a miesta, na ktorom sa ooby zvyčajne zdržiavajú alebo precházajú

 

41) kedy sa predpokladá, že 2 časti sú súčastne prístupné dotyku.

Ak ich vzdialenost nepresiahne 2,5 metra. Ak to vyžadujú prevádzkové okolnosti, musia byť tieto vzdialenosti väčšie.

 

45 ) Ako sa určuje dosah ruky ak je bežne prístupné miesto obmedzené vo vodorovnom smere nejakou prekážkou

ak je bežne prístupné miesto obmedzené vo vodorovnom smere nejakou prekážkou ktoré poskytuje stupeň ochrany nižší než IP 2X alebo IPXX B, dosah ruky sa počíta od tejto prekážky.

 

46) Čo sa myslí pod pojmom dosah ruky?

Dotyk holou rukou bez pomoci (napr. Nástroja či rebríka)

 

 

Doplnková ochrana prúdovým chráničom (412.5):

 

47) Za akú sa považuje táto ochrana?

za doplnkovú za predpokladu, že je použitý prúdový chránič s menovitým vypínacím rozdielovým prúdom nepresahujúci 30 mA.Použitie prúdového chrániča tu len dopĺňa niektoré z uvedených ochrán pred dotykom živých častí.

48) Čo je účelom tejto ochrany?

zlepšiť iné opatrenia proti úrazu elektrickým prúdom pri normálnej prevádzke v prípade zlyhania ostatných ochranných opatrení alebo v prípade neopatrnosti používateľov

49) Kde treba zabezpečiť ochranu RCD?

• V zásuvkách do 20 A určené na prevádzkovanie laikmi a na všeobecné použitie

• v zásuvkách do 32A použitých vo vonkajšom prostredí.

 

 

Ochrana malým napätím SEL V a PEL V (411.1):

50) Kedy sa používa ochrana malým napätím SELV a PELV

• vo zvlášť nebezpečných priestoroch,

• zdravotnícke prístroje určené pre dotyk s telom pacienta

• pri elektrických hračkách.

 

51)Od čoho závisí veľkosť bezpečného malého napätia
od účelu elektrického obvodu

52) Čo môže byť zdrojom bezpečného malého napätia SELV a PELV:

• a) bezpečnostný ochranný transformátor - so vstupom na vyššie napätie, než je výstup SELV. Bezpečnostný transformátor musí mať na štítku uvedený symbol,

• b) motorgenerátor - prúdový zdroj, musí zabezpečovať rovnaký stupeň bezpečnosti ako bezpečnostný ochranný transformátor,

• c) elektrochemický zdroj (batéria) - musí byť nezávislý alebo mať ochranné oddelenie od obvodu FELV alebo od obvodu vyššieho napätia,

• d) generátor poháňaný spaľovacím motorom - tento zdroj musí byť nezávislý alebo mať ochranné oddelenie od obvodu FELV alebo od obvodu vyššieho napätia,

• e) elektronické zdroje - musia zabezpečovať, že napätie na výstupných svorkách ani v prípade poruchy nepresiahne hodnoty stanovené v norme STN 33 2000-4-41 a IEC 449.

 

 

 

 

 

 

53) Požiadavky na obvody SELV:

• • živé časti obvodov SELV nesmú byť spojené so zemou alebo so živými časťami alebo s ochrannými vodičmi iných obvodov,

• • neživé časti sa nesmú úmyselne spájať so zemou ani s vodičmi PE alebo neživými časťami iného obvodu a s cudzími neživými časťami s výnimkou prípadov, keď elektrické zariadenie principiálne vyžaduje spojenie s cudzími vodivými časťami. V takomto prípade sa musí zaistiť, aby na tieto časti nepreniklo napätie prevyšujúce menovité napätie obvodu SELV,

• • ak sa neživé časti obvodov SELV môžu dostať do styku s neživými časťami iných obvodov, potom ochrana pred úrazom elektrickým prúdom nezávisí už iba od ochrany SELV, ale aj od ochranného opatrenia, ktoré platí pre tieto neživé časti,

• • ak menovité napätie nepresahuje hodnotu 25 V AC alebo 60 V DC, ochrana pred dotykom živých častí nie je vo všeobecnosti potrebná, môže sa však stať potrebnou pri pôsobení určitých vonkajších vplyvov,

• • ak menovité napätie presahuje hodnotu 25 V AC alebo 60 V DC, musí sa ochrana pred dotykom živých častí zaistiť: krytmi alebo prepážkami zabezpečujúcimi stupeň ochrany najmenej IP 2X alebo IPXX.B alebo izoláciou, ktorá odolá striedavému napätiu s efektívnou hodnotou 500 V počas 1 minúty,

• • vidlice SELV sa nesmú dať zasunúť do zásuviek PELV a do zásuviek s iným napätím (napr. do zásuviek s nízkym napätím v elektrickej inštalácii)

• • zásuvky a vidlice pre SELV nesmú mať kontakt na ochranný vodič,

• • ak sa napr. vo viacžilovom kábli nachádzajú obvody SELV spoločne s obvodmi s rôznymi napätiami, musí sa medzi vodičmi SELV a vodičmi s iným napätím zabezpečiť navzájom izolačné oddelenie izolačným plášťom alebo uzemnenou kovovou mriežkou.

• • Izolačné oddelenie obvodov SELV musí byť jednotlivo alebo spoločne podľa najvyššieho použitého napätia vodičov v kábli.

 

54) Požiadavky na obvody PELV:

• ochrana pred dotykom živých častí sa musí zabezpečiť: krytmi alebo prepážkami IP 2X alebo IP XX.B, izoláciou, ktorá odolá striedavému napätiu s efektívnou hodnotou 500 V počas 1 minúty,

• ochrana pred dotykom živých častí nie je nutná, ak je zariadenie vo vnútri budovy, kde sa nachádzajú súčasne prístupné neživé časti a cudzie vodivé časti pripojené k tomu istému uzemňovaciemu systému a menovité napätie nepresahuje: 25 V AC alebo 60 V DC, ak sa zariadenie používa iba v suchom prostredí a nepredpokladá sa dotyk s väčšou plochou ľudského tela, vo všetkých ostatných prípadoch je hodnota malého napätia PELV 6 V AC a l5 V DC,

• vidlice PELV sa nesmú dať zasunúť do zásuviek SELV a do zásuviek s iným napätím, (napr. do zásuviek s nízkym napätím v elektrickej inštalácii),

• zásuvky a vidlice pre PELV môžu mať kontakt na ochranný vodič,

• ak sa napr. vo viacžilovom kábli nachádzajú ovládacie obvody SELV spoločne so silovými obvodmi, musí sa medzi vodičmi SELV a silovými vodičmi zabezpečiť navzájom izolačné oddelenie izolačným plášťom alebo uzemnenou kovovou mriežkou.

55) Aký je rozdiel medzi ochranou PELV a ochranou SELV?

PELV má jeden z vývodov uzemnený vhodným pripojením na ochranný vodič primárneho obvodu inštalácie- jednopólové uzemnenie ovládacích obvodov je schopné zabrániť nežiadúcej funkcii spustenia chodu napr. lisu pri dvojpólovom zemnom spojení,

56) Prečo sú bezpečnostné podmienky pri ochrane PELV prísnejšie?
Bezpečnosť ochrany PELV sa stáva závislou od spoľahlivosti ochrany iného obvodu,

57)Aké sú to obvody FELV:

s napätím spadajúcim do kategórie malých napätí, ale nie z bezpečnostných, ale z funkčných dôvodov, spravidla preto, že použité prvky (napríklad polovodičové) si takéto napätie vyžadujú.

58) Ako sa zabezpečuje ochrana pri FELV

• Pri živých častiach obvodov FELV sa teda nezaisťuje, aby ich napätie bolo za všetkých okolností bezpečné. Preto

• živé časti obvodu FELV musia byť chránené krytmi alebo prepážkami, alebo izoláciou skúšanou skúšobným striedavým napätím 1,5 kV po dobu 60 s.

• Neživé časti obvodu FELV musia byť spojené s ochranným vodičom primárneho obvodu

 

59) Aké sú medze bezpečných malých napätí?

 

Pre priestory	Pri dotyku častí	Bezpečné napätie živých častí [V]
		Stiedavé	jednosmerné
normálne	Živých	50	100
	neživých	50	120
Nebezpečné	Živých	25	60
	neživých	50	120
Zvlášť nebezpečné	Živých	12	25
	neživých	25	100

 

60) Aké sú medze trvalého dotykového napätía?

 

 

Pre priestory	Bezpečné napätie živých častí [V]
	Stiedavé	jednosmerné
normálne	50	120
Nebezpečné	25	60
Zvlášť nebezpečné	12	25

 

 

 

 

OCHRANA PRI PORUCHE

 

61) ake spôsoby ochrany poznáme?

• samčinným odpojením napájania

• použitím zariadenie triedy ochrany II lebo s rovnocennou izoláciou

• nevodivým okolím

• neuzemnením miestnym pospájaním

• elektrickým oddelením

 

Uzemnenie a ochranné vodiče

62) Aké podmienky na neživé vodivé časti sa musia splniť?

musia sa pripojiť na ochranný vodič pri splnení požiadaviek pre príslušný druh siete. Neživé časti súčasne prístupné dotyku sa musia pripojiť na tú istú uzemňovaciu sústavu.

 

63) Ktorá norma rieši problematiku uzemňovacích sústav a ochranných vodičov?

STN 332000-5-54

 

64) aký má byť odpor uzemnenia neutrálneho bodu zdroja R_A ?

Odpor uzemnenia neutrálneho bodu zdroja nemá byť väčší ako 5Ω. v sťažených pôdnych podmienkach najviac však 15Ω.

 

65) aký má byť Celkový odpor uzemnenia zdroja R_b ?

Celkový odpor uzemnenia RB vodičov PEN odchádzajúcich vedení z transformovne vrátane R_a pre siete s menovitým napätím Uo =230 Vnesmie byť väčší ako 2Ω.

 

66)Kde sa nemusí dodržať hodnota celkového odporu uzemnenia vodičov 2Ω

kde je v miestach určených na uzemnenie rezistivita pôdy v hĺbke 1 až 3 m väčšia ako 200Ωm.

 

67) aký má byť Celkový odpor uzemnenia zdroja R_b ak je rezistivita pôdy v hĺbke 1 až 3 m väčšia ako 200Ωm. ?

V takomto prípade sa hodnota celkového odporu uzemnenia vodičov R_B stanoví podľa vzťahu

Rb= p_min /100 [Ω;Ωm;-]

kde: R_B je celkový odpor vodičov uzemnenia vodičov PEN všetkých odchádzajúcich vedení z transformovne vrátane odporu uzemnenia transformovne, p_min najnižšia nameraná hodnota rezistivity pôdy v miestach, kde sa zriaďuje uzemnenie.

 

 

Uzemňovanie vodičov PEN

68) Kedy sa musí vodič PEN v sieti TN-C uzemniť ?

okrem neutrálneho bodu zdroja ešte v týchto miestach:

• a) vo vonkajšom rozvode:

  • • pri vonkajšom nadzemnom vedení každých 500 m na hodnotu 15 Ω,

    • v neutrálnom bode zdroja a na konci vedení na hodnotu 5 Ω,,

    • pri odbočkách dlhších ako 200 m na ich koncoch na hodnotu do 5Ω,

• b) v káblovom rozvode

  • • na konci káblového vedenia dlhšieho ako 200 m od miesta predchádzajúceho uzemnenia na hodnotu do 5 Ω, •

• c) pri prípojkách

  • • pri prípojkových skriniach (napr. hlavných domových prípojkách a pod.), ak sú vzdialené od najbližšieho miesta uzemnenia viac ako 100 m na hodnotu na hodnotu do 5 Ω,

    • na dočasných pracoviskách, umiestnených mimo trvalých objektov a v objektoch, kde sa na ochranu pred úrazom kladú osobitné požiadavky (napr. práčovne, verejné kúpele a pod.) na hodnotu do 5 Ω., b) vo vnútornom rozvode:

    • v objektoch s vlastným transformátorom vždy pri hlavnom rozvádzači na hodnotu do 5 Ω, •

    • v objektoch bez vlastného transformátora, ak je hlavný rozvádzač pripojený na sieť od najbližšieho uzemnenia viac ako 100 m na hodnotu do 5 Ω,

    • v podružných rozvádzačoch, ak sú vzdialené viac ako 100 m od najbližšieho miesta uzemnenia na hodnotu do 5 Ω,

    • na konci odbočiek dlhších ako 200 m od miesta predchádzajúceho uzemnenia na hodnotu do 5Ω .

v neutrálnom bode zdroja a na konci vedení a odbočiek na hodnotu 5 Ω, nie je však nutné klásť uzemňovacie pásoviny s celkovou dĺžkou vyššou ako 50 m alebo im naroveň postavené uzemňovače

 

jednotlivé uzemnenia vodiča PEN na hodnotu 15 Ωie je však nutné klásť uzemňovacie pásoviny s celkovou dĺžkou vyššou ako 25 malebo im naroveň postavené uzemňovače.

• •  

69) ako sa musí uzemniť vodič PEN?

buď samostatným uzemňovačom alebo spojiť s uzemňovacou sústavou neutrálneho bodu.

 

70)Aké sú podmienky na vodič PEN?

• Vodič PEN sa nesmie istiť!

• Ak je prierez vodiča PEN menší, ako prierez krajného vodiča, alebo ak je z iného materiálu ako krajný vodič, musí sa jeho prierez kontrolovať, aby sa pri najväčšom možnom skratovom prúde v slučke (krajný vodič L a vodič PEN) neprekročila najvyššia dovolená teplota jadra vodiča, pokiaľ ochranný prístroj nevypne.

 

Ochranné pospájanie

71) Čo je cieľom ochranného pospájania ?

vyrovnať v blízkosti chránenej časti všetky dosiahnuteľné vodivé častí na rovnakú úroveň s nulovým potenciálom zeme.

 

72) Ako má byť riešené hlavné pospájanie?

V každom objekte budovy musí byť hlavné pospájanie, ktoré tvorí základ pre vyrovnanie potenciálu medzi všetkými neživými vodivými časťami. Základom je hlavná (ekvipotenciálna) uzemňovacia svorka alebo prípojnica na ktorú sa musí pripojiť:

• hlavný ochranný vodič

• hlavný uzemňovací vodič -

• vodivé časti prichádzajúce do budovy zvonku (potrubia plynu, vody, kovové plášte telekomunikačných káblov a pod.)

• rozvody potrubia v budove (voda, plyn, ústredné vykurovanie, klimatizácia)

• kovové konštrukčné časti budovy a iné kovové materiály budovy

 

Ochrana samočinným odpojením napájania (413.1):

 

73) V čom spočíva podstata ochrany samočinným odpojením napájania

 

v jej včasnom odpojení elektrického zariadenia od zdroja istiacim prvkom v dôsleku pretetčenia vypínacieho poruchového prúdu v ochrannom obvode v stanovenom čase tak aby na neživej vodivej časti elektrického zariadenia bol tým časovo obmedzený výskyt dotykového napätia nad 50V striedavých a 120V jednosmerných,a aby tak nevzniklo nebezpečie škodlivých patofyziologických účinkov na človeka.

 

74)Čo tvorí vypínací (ochranný) obvod?

 

Je to impedancia poruchovej smyčky, ktorú súčtom tvorí:

• zdroj napájania

• ochranný vodič medzi zdrojom a poruchou

• pracovný vodič ku miestu poruchy

• prechodové osdpory spojov

 

75) Aký ochranný prístroj,zabezpečí odpojenie

• poistka,

• istič alebo

• chránič (prúdový, napäťový) pre všetky druhy sietí (TN, TT a IT)

   

 

76)Podmienky, ktoré musia byť splnené pri odpojení napájania:

 

• bez ohľadu na veľkosť dotykového napätia nesmie doba odpojenia prekročiť hodnotu 5 s.

• dlhšie časy odpojenia a vyššie napätia sú dovolené v sústavách slúžiacich na výrobu a rozvod elektrickej energie.

 

77) aké sú maximálne časy odpojenia

 

napäťový   systém	MENOVITÉ NAPÄTIE KRAJNÉHO VODIČA VOČI ZEMI
	50-120		120-230		230-400		NAD 400
	AC	DC	AC	DC	AC	DC	AC	DC
TN	0,8	*	0,4	5	0,2	0,4	0,1	0,1
TT	0,3	*	0,2	0,4	0,07	0,2	0,04	0,1

 

76)Podmienky, ktoré musia byť splnené pri odpojení napájania TN:

 

• všetky neživé vodivé časti inštalácie sa musia spojiť s uzemneným bodom siete prostredníctvom ochranných vodičov, ktoré musia byť uzemnené pri každom transformátore (neutrálny bod - uzol) alebo generátore, alebo v ich blízkosti,

• ak existujú iné efektívne uzemnenia, odporúča sa, aby sa k nim pripojili ochranné vodiče, kdekoľvek je to možné. Rovnomerné uzemnenie v sieti zabezpečí v prípade poruchy potenciály ochranných vodičov čo najbližšie k potenciálu zeme,

• kde nie je možné urobiť prídavné uzemnenie z praktických dôvodov (výškové budovy), má podobnú funkciu pospájanie ochranných vodičov s cudzími vodivými časťami,

• odporúča sa, aby sa ochranné vodiče uzemnili pri vstupe do objektov budov,

 

 

77) Aké sú podmienky na prierez vodiča PEN?

za predpokladu, že túto časť inštalácie nechráni prúdový chránič. nesmie mať menší prierez ako

• 10 mm2 Cu alebo 16 mm2 Al

• kábel s koncentrickým neutrálnym vodičom, 4 mm2 .

 

od čoho závisí doba odpojenia:

• impedancie vypínacej slučky poruchového obvodu,

• od charakteristík použitých ochranných prístrojov (poistky, ističe).

 

78) Aké musia byť charakteristiky použitých ochranných prístrojov a impedancie obvodov?

aby pri poruche so zanedbateľnou impedanciou medzi krajným vodičom a ochranným vodičom alebo neživou časťou, došlo k samočinnému odpojeniu napájania v predpísanom čase.

Pritom musí platiť: Z_s=U₀/I_a kde: Z_s je impedancia poruchovej slučky, U_o je menovité napätie proti zemi (fázové napätie) Ia prúd zaisťujúci samočinné pôsobenie istiaceho prvku

 

Samočinné odpojenie poistkou

V poruchovom obvode musí vzniknúť tak veľký prúd, aby ho poistka prerušila najneskôr v predpísanej dobe pri menovitom napätí 230 V (do 0,4 s).

 

79) Čo vyjadruje vzťah medzi týmito parametrami?

vypínacia (ampérsekundová) charakteristika poistky závisíaca od typu i od jej dimenzie.

 

Samočinné odpojenie ističom

Z charakteristík ističov je zrejmá doba vypínania skratových prúdov nezávislá od ich veľkosti. Vypnutie ochranného prvku spôsobuje prúd veľkosti In* :.

• istic charakteristiky B 5 (pre istič In=16A to bude 16/*5=80A)

• istic charakteristiky C 8 (pre istič In=16A to bude 16/*8=128A)

• istic charakteristiky D 16 (pre istič In=16A to bude 16/*16=256A)

Samočinné odpojenie prúdovým chráničom

80) v akej dobe vypína prúdový chránič chybnú časť?

Nezávisiacej od od veľkosti prúdu v poruchovom obvode, ale od úrovne hodnoty citlivosti chrániča.

 

81) Ako vypočítame impedanciu poruchovej slučky Zs?

za prúd la dosadzuje menovitý vypínací rozdielový (reziduálny) prúd chrániča v ampéroch. Napríklad pre predradený prúdový chránič s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom 30 mA bude vyhovovať impedancia vypínacieho obvodu

nutno dávat pozor, aby na PE vodiči nevzniklo nebezpečné dotykové napätie pri prietoku ruu menšieho než vypínací reziduálny prud musí byť zabezbečené Z≤50V/I_Δn.

 

 

82) Podmienky, ktoré musia byť splnené pri odpojení napájania TT:

 

• všetky neživé časti spoločne chránené tým istým ochranným prvkom sa musia pripojiť spolu s ochrannými vodičmi na uzemňovač, ktorý je spoločný pre všetky tieto časti,

• nepripúšťa sa pripojenie neživých častí na neutrálny vodič. Výnimkou môže byť hlavný rozvádzačv transformovni kde sa dovoľuje ochrana ako v TN ak neutrálny voič spĺňa podmienky pre sieť TN.

• musí sa splniť táto podmienka: R_A.I_A≤ 50V kde: R_A súčet odporov uzemňovača a ochranného vodiča neživých častí [Ω] I_A prúd, ktorý spôsobí odpojenie ochranného prístroja (poistky) [A] Ak sa nedá splniť táto podmienka, treba urobiť doplnkové pospájanie. Alternatívne možno použiť prúdový chránič.

• v sieťach TT môžu byť použité ochranné prístroje: - nadprúdové (poistky, ističe), chrániče (prúdové, napäťové) Ak je použitý ako ochranný prístroj istič s inverznou charakteristikou, musí pri vypínacom prúde la zaistiť samočinné odpojenie do 5 sekúnd. Ak je použitý ako ochranný prístroj prúdový chránič, potom za vypínací prúd Ia sa dosadzuje menovitý rozdielový vypínací prúd prúdového chrániča v ampéroch.

• Podľa národnej prílohy NA v STN 33 2000-4-41 sa ochrana v sieti TT dá uskutočniť iba v inštaláciách s predradenou poistkou s menovitým prúdom najviac 10 A.

• Podľa národnej prílohy NA v STN 33 2000-4-41 sa využitie verejnej vodovodnej a plynovodnej siete ako uzemňovača nedovoľuje.

 

 

 

83) Kadial prechádza poruchový prúd pri ochrane samočinným odpojením v sieťach TT

vždy zemou a prostredníctvom dvoch uzemňovačov, a to uzemňovača daného spotrebiča, (PE) a uzemnenia uzla transformátora (E), obr. 8.3.1.11.

 

84) Prečo musí sa vykonať doplnkové pospájanie.

Na zamedzeníe prekročeniu prípustného dohodnutého medzného dotykového napätia (50 V).

 

85) Kedy možno pripustiť dlhšiu dobu odpojenia do 5s?

Pokiaľ pri poruche nebude prekročená hodnota medzného dotykového napätia 50 V na neživej vodivej časti a to i pri elektrických spotrebičoch držaných v ruke. V takomto prípade do poruchového obvodu sa zaradí ochranný prvok (poistka, istič, chránič).

 

 

 

 

 

 

82) Podmienky, ktoré musia byť splnené pri odpojení napájania IT:

 

 

• živé časti sa musia izolovať od zeme alebo spojiť so zemou cez dostatočne vysokú impedanciu.

• V prípade prvej poruchy izolačného stavu siete IT (jednopólové spojenie L a PE,) je poruchový prúd (kapacitný) pomerne malý. Tento zemný prúd nesmie na chránenej neživej časti vytvoriť vyššie dotykové napätie, ako je hodnota dohodnutého medzného dotykového napätia U_L=50 V. Musí sa zabezpečiť doplnkové pospájanie.

• Musí sa zabezpečiť prístroj na kontrolu izolačného stavu izolácie, ktorý opticky alebo akusticky signalizuje výskyt prvej poruchy.

• RA súčet odporov uzemňovača a ochranného vodiča neživých častí [Ω] IA prúd, ktorý spôsobí odpojenie ochranného prístroja (poistky) [A]

   

83)Ako sa chránia neživé časti v IT

uzemnením,

 

84) ako môže byť vykonané uzemneníe v IT:

• jednotlivo

• po skupinách

• spoločne

 

85) Aká podmienka musí byť splnená?

R_A.l_d <50V kde: R_A súčet odporov uzemňovača a ochranného vodiča neživých častí [Ω] I_d poruchový zemný prúd pri prvej poruche [A]

 

86) Čo ak dôjde v sieti IT v dobe trvania poruchy prvej k poruche druhej? (dvojpólové zemné spojenie)

poruchovým obvodom preteká pri dvojpólovom zemnom spojení značný prúd, ktorý môže vyvolať na neživých vodivých častiach prístupných dotyku nedovolené dotykové napätie.

 

87) Čím je obmedzený poruchový prúd

impedanciou poruchovej slučky tvorenej jedným fázovým vodičom, časťou uzemňovacej sústavy medzi miestom prvej a druhej poruchy, druhým fázovým vodičom a zdrojom.

 

88) Aká musí byť impedancia poruchového obvodu?

Z_s=U/2*I_a . kde: Z_s je impedancia poruchovej slučky obsahujúcej krajný a ochranný vodič obvodu U združené napätie medzi krajnými vodičmi I_a vypínací prúd ochranného prístroja zaisťujúci samočinné odpojenie

 

 

89) Medzné doby samočinného prerušenia dvojpólového zemného spojenia v sieťach IT

 

 

Menovité združené napätie [V]	Medzná doba odpojenia inštalácia [s]
240	0,8
400	0,4
690	0,2
1000	0,1

 

90) aké podmienky platia pre sledovanie izolačného stavu?

 

Ak izolačný odpor klesne po

• 1000 Ω pri odpore uzemnenia 20 Ω

• 200 Ω pri odpore uzemnenia 2 Ω

inštalácia sa musí vyradiť okrem prípadov kedy je zabezpečené iným spôsobom že na neživých častiach nevznikne nebezpečné dotykové napätie (napr. doplnkové pospojovaníe)

 

90) aké podmienky platia pre doplnkové pospojovaníe?

 

• Musí obsahovať všetky neživé časti súčastne prístupné dotyku a cudzie vodivé časti vrátane kovovej železobetónovej konštrukcie (ak je to možné)

• musí sa spojiť s ochranními vodičmi všetkých zásuviek

 

91) ako sa skúša účinnosť doplnkového pospojovanía?

 

Odpor R neživýách časti súčastne prístupné dotyku a cudzích vodivých častí vyhovuje R=50V/I_a, kde ia je

• pre RCD- vypínací reziuálny prúd

• pre nadprúdové istiace prvky prúd zaisťujúci vypnutie do 5s.

 

Ochrana nevodivým okolím (413.3)

92) Čo je účelom tejto ochrany_

zabrániť súčasnému dotyku častí, ktoré môžu mať v dôsledku porušenia základnej izolácie živých častí rôzny potenciál

 

93) Aké sú podmienky

• 2 neživé vodivé časti musia byť od seba v takej vzdialenosti, aby ich nebolo možné súčasne dotykom preklenúť.

• neživé vodivé časti a cudzie vodívé časti, ak pri poruche základnej izolácie živých častí môžu maťrozdiekny potenciál, musia byť od seba v takej vzdialenosti, aby ich nebolo možné súčasne dotykom preklenúť.

• steny a podlaha musia byť izolačné.

• Odpor izolujúcich podláh a stien nesmie byť v každom bode merania

  • • menší ako 50 kΩ (pri menovitom napätí elektrickej inštalácie do 500 V).

    • menší ako 100 kΩ (pri menovitom napätí elektrickej inštalácie nad 500 V).

    • ak je odpor v ktorómkoľvek bode menší považujú sa dteny a podlaha za cudzie vodivé časti

• V priestore s nevodivým okolím nesmie byť žiadny ochranný vodič.

• Opatrenia voči zavedenie potenciálu cudziej vodivej časti

 

94) Kedy sa považujú za splnené podmienky na odstup neživých a cudzich vodívých časti?

Akje splnená požiadavka na odpor stien a polahy a aspom 1 požiadavka

• vzájomne rozmiestnenie neživých a cudzich vodívých časti je vo vzdialenosti 2.5m, za hranicou osahu ruky ho možno zmenšiť na 1.25m

• vloženie účinných prekážok medzi neživé a cudzie vodívé časti

• izolácia musí mať dostatočnú mechanickú pevnosť a musí vydržať skúšobné napätie 2 kV pričom unikajúci (zvodový) prúd nesmie byť vyšší ako 1mA.

 

95) Aké elektrické zariadenia možno pri splnení podmienok používať v tomto priestore?

aj triedy ochrany 0 pri patričnom poučení pracovníkov.

Ochrana neuzemneným miestnym pospájaním (413.4)

 

96) Čo je princípom tejto ochrany_

že sa vyrovnajú možné rozdiely potenciálov medzi neživými vodivými časťami navzájom, a tým sa zabráni výskytu nebezpečného dotykového napätia.

 

97) Aké sú podmienky

• Sústava miestneho pospájania nesmie mať elektrické spojenie so zemou cez neživé vodivé a cudzie vodívé časti- ak sa to nedá splniť treba použiť samočinné odpojenie napájania.

• vzájomne pospájanie neživých a cudzich vodívých časti všetkých súčastne prístupných EZ

• osoby vstupujúce do miesta chráneného miestnym pospájaním sa nesmú dostať do styku s nebezpečným rozdielom potenciálov, najmä ak je vodivá, od zeme izolovaná podlaha spojená s neuzemneným pospájaním,

 

Ochrana elektrickým oddelením (413.5)

 

98) Čo je princípom tejto ochrany_

Princípom tejto ochrany je skutočnosť, že napájaciu sieť s uzemneným uzlom zdroja (TN, TT) pretvára na sieť izolovanú (IT). Týmto pri dodržaní ďalších podmienok prestáva byť nebezpečný priamy jednopólový dotyk so živou časťou.

 

99) Aké sú podmienky

• izolačnú bariéru na úrovni dvojitej izolácie nielen v zdroji (transformátore), ale v celom oddelenom obvode v danom priestore.

• Napätie elektricky oddeleného obvodu nesmie presiahnuť 500 V,

• Maximálny prúd tečúci v sekundárnom obvode oddeľovacieho transformátora nesmie prekročiť hodnotu 16A.

• Spojenie neživých častí izolovanými vodičmi neuzemneného miestneho pospájania ktoré nesmú byť spojené s

  • • ochrannými vodičmi

    • vodičmi neuzemneneného miestneho pospájania iných obvodov

    • akýmikoľvek cudzími vodivými častami

• všetky zásuvky musia mať ochranný kontakt (kolík) na ktorý sa pripája neuzemnené miestne pospojovanie

• všetky pohyblivé prívodne vedenia musia mať ochrsanný vodič použitý na miestne neuzemnené pospojovanie okrem tých čo napájajú spotrebiče triedy ochrany II

• Všetky pohyblivé káble musia byť viditeľné ak je nebezpečenstvo mechanického poškodenia a musia byť prepísaného typu.